Za dúhovým mostom...

 

Na nebesiach je miesto, ktorému sa hovorí Dúhový most. Vraví sa, že keď zomrie zviera, ktoré bolo počas svojho života veľmi milované a blízke človeku, odchádza za tento Dúhový most.  Pre našich milých kamarátov sú tam lúky a kopce kde môžu behať a spoločne sa hrať. Je tam veľa jedla, vody, slnečného svitu a naši priatelia sú v teple a pohodlí.  Všetky choré a staré zvieratá sú opäť zdravé a plné síl - tak ako si ich pamätáme z našich snov a minulosti. Zvieratá sú šťastné a spokojné, až na jednu maličkosť: všetkým chýba niekto výnimočný, niekto, koho opustili. 
Hrajú a behajú spolu, ale príde deň, keď sa jedno len tak zastaví a zahľadí do diaľky. Jeho jasné oči pátravo pozorujú, netrpezlivé telo sa začína chvieť. Náhle vybehne zo skupinky zvierat, letí cez zelené lúky rýchlejšie a rýchlejšie. Až sa nakoniec ty a tvoj kamarát stretnete v obrovskej radosti. Dážď šťastných božtekov pokrýva tvoju tvár, tvoje ruky opäť hladkajú milovanú hlavičku, znova hľadíš do tých prenádherných dôverčivých očí, ktoré nadlho zmizli z tvojho života, ale nikdy nie z tvojho srdca.  A cez Dúhový most pôjdete spolu a nikdy sa už nerozdelíte...

Všetci sme ho milovali a on miloval nás. Bol to nekonfliktný spoločník so srdiečkom na dlani. Altair prekročil dúhový most a teraz sa už preháňa po nebeských pláňach. Ďakujeme ti Ajko za tvoju lásku, ktorá bola nevšedná a krásna. Takú si vedel dávať len ty! Chýbaš nám veľmi, veľmi. Nikdy na teba nezabudneme...

Za Dúhovým mostom je s Alinkom aj jeho nerozlučný kamarát Sethi. Hoci našich "chalanov" v živote delilo veľa kilometrov (pretože Alinko býval s nami v Trnave a Sethinko v rodine môjho syna vo Zvolene) určite aj tam šantia a behajú spolu, ako to bolo vždy, keď sa u nás stretli. Altair a Sethi síce odišli, ale v našich srdiečkach a v spomienkach mnohých našich kamarátov zostanú navždy...