30.12.2009 - Zajtra je posledný deň tohto roku a tak sa patrí zaželať si navzájom všetko dobré do nového roku 2010. Najprv sa vám však musím pochváliť, ako som strávila Vianoce. Fotečky sme už na stránku pridali, tak si ich môžete pozrieť. Prípravy začali už pred Vianocami a chtiac-nechtiac musela som pózovať na vianočné prianičko. Verím, že sme ho poslali všetkým kamarátom a zároveň ďakujeme za vaše vianočné prianičká .  Na Vianoce som už od rána netrpezlivo čakala, kedy bude parádna večera a hlavne, kedy dostanem darčeky. Mala som trochu strach, lebo občas sa mi paničku podarilo nahnevať, ale inak som bola veľmi poslušná. Tak som verila, že celkom určite niečo pod stromčekom nájdem. A našla som! Kamaráti moji! Tuším polovica balíčkov bola pre mňa. Poznala som to podľa nosa :o) Predsa moje veci voňajú celkom inak, ako tie "človečie". Dostala som kopu mojich obľúbených plyšákov, maškrtky, oblečky, loptičky a žuvacie kostičky. Až pod stromčekom som si mohla rozbaliť darčeky, ktoré mi poslali moji kamaráti, hoci mi ich pani poštárka doniesla už pred Vianocami. No a pri večeri som tiež mohla výnimočne ochutnať s dobrôt, ktoré boli na vianočnom stole, ale poviem vám, že moje kuriatko s ryžou mi chutilo najviac :o) Najhoršie to bolo s oplátkami, ktoré tak sladko voňali, ale polepili mi celé fúziky aj môj zvedavý noštek. Večer sme všetci spolu dlho sedeli pri stromčeku a keď mi začali padať očká odniesla ma panička do peliešku aj s novými hračkami. Boli to krásne Vianoce a iste by sa aj vám páčilo, keby boli častejšie, ako raz za rok.
Teraz nás čaká Silvester s hlučnými oslavami a Nový rok, do ktorého vám všetkým prajeme to najlepšie:   

Nech zvony zvonia a srdcia plesajú,
nech sviece horia a čase štrngajú,
teraz keď ku šťastiu je iba krok,
prajem Vám šťastný Nový rok.

24.10.2009 - Ani sa to veriť nechce... Dnes je to presne rok, čo sme si domov priniesli našu Fannynku. Z milého malého strapáčika vyrástla krásna slečna. Za ten rok sa u nás veľa zmenilo. Fannynka sa naučila poslúchať, zvládla všetky základné povely, narástli jej nové zúbky (hoci tým starým sa nechcelo vypadnúť). Zažili sme spolu veľa pekného ale aj veľa trápenia, to keď naše slniečko muselo zvládnuť dve operácie nožičiek. No zdá sa, že všetky problémy máme za sebou a čakajú nás už len samé pekné a príjemné veci. Fannynka váži 2,35 kg, teraz možno trochu menej, lebo je v poslednom čase až príliš maškrtná a nechce papať. Vlásky má skoro po zem, ešte nebola strihaná a zatiaľ ju ani nemienime dať ostrihať. Najradšej sa hráva s plyšovými hračkami, ale hrá sa pekne, zatiaľ ani jednu svoju hračku nezničila, takže mám občas strach, že nás jej plyšáci, ktorých stále pribúda, vytlačia z bytu. Fanny má rada svojich kamarátov, bez rozdielu veľkosti. Najviac času trávi s našim Sejkom a Armaníkom, s ktorými vydrží behať a hrať sa na záhrade celý deň. Hoci sme ju prvé dni naučili spávať v jej "pelíšku" už onedlho si natrvalo našla svoje miesto v posteli, ako každý správny jorkširáčik :o) Želáme tebe, aj nám Fannynka, aby nám tie naše ďalšie spoločné roky  priniesli veľa radosti a šťastia. A hlavne, aby si už nikdy nepoznala bolesť. Si naše šťastíčko a život bez teba si už ani nevieme predstaviť.

 

13.10.2009 - Včera ráno, len čo sme vstali, sme išli na "veterinu" vytiahnuť stehy z Fannynkonej operovanej nožičky. Fanny asi tušila, čo ju čaká, bola dosť nervózna, triasla sa ako osika a zvracala. Našťastie sme na klinike vôbec nemuseli čakať a celé vyberanie stehov prebehlo veľmi rýchlo a bez problémov, oveľa lepšie, ako minule. Vtedy sme ju museli traja držať, čo sa tak metala. Akoby Fannynka vedela, že je to posledný krok k zahojeniu nožičky. Doma som ju uložila do pelíška do ohrádky aby sa náhodou nepokúšala niekde vyskočiť. Teraz je tá nôžka citlivejšia a zraniteľnejšia, ako keď bola zabandážovaná. Popoludní odmietala jesť a nechcela ani maškrtky. Dnes je Fanny ešte trochu vystrašená a schováva sa predo mnou, ako by sa bála, že ju opäť čaká nejaký nepríjemný zážitok. Miske s ryžou a kuriatkom však neodolala. Ešte musíme pár dní vydržať a byť na nožičku maximálne opatrní a potom podľa možnosti dodržiavať aspoň mesiac kľudový režim, hoci to určite nebude pre hyperaktívnu Fannynku jednoduché. Veľkú radosť nám včera urobil balíček s keksíkmi pre psíkov od Juráška a Janky. Tie keksíky boli totiž jediné, čo včera Fannynka zjedla. Ďakujeme a veríme, že aj Jurášek bude mať onedlho za sebou operáciu druhej nožičky. Podobná operácia čaká už tento piatok aj nášho kamaráta Devka od Danky, tak mu budeme všetci silno držať palčeky aj labky.
Dúfam, že týmto je pre nás kapitola o luxácii pately definitívne uzavtretá.

05.10.2009 - Dnes je Fannynka už piaty deň po operácii. Jej rekonvalescencia prebieha presne tak, ako po prvej operácii: Prvé dva dni a dve noci mala veľké bolesti. nejavila o nič záujem, nechcela nič jesť. Tíško mrnkala a najradšej by bola celý deň aj celú noc u mňa na rukách. Na tretí deň sa však jej stav začal zlepšovať a dnes už naša princezná chodí po troch labkách, z jednej izby do druhej, pýta si jesť, ide na plienku... Skrátka, to najhoršie máme za sebou. Z jej očičiek pomaly mizne strach a vracia sa do nich radosť a šibalstvo. Dvakrát denne ju vynesieme pred dom, kde sa vyciká (dnes sa konečne aj vykakala). Po chvíľke je však unavená a veľkú časť dňa prespí. Sotva sa však  prebudí musí preskúmať celý byt a dožaduje sa pozornosti. Dnes večer už nedostane tabletku od bolesti (poslednú noc sme už konečne aj spali), antibiotiká bude dostávať ešte týždeň.  Najväčší problém nám teraz už robí dodržiavanie kľudového režimu, ktorý máme predpísaný ešte na šesť týždňov.  Keď z nej spustím oči okamžite sa pokúša vyskočiť, alebo zoskočiť z gauča, podľa toho, kde momentálne je. Zatiaľ to vždy končí nárazom, alebo pádom, lebo nožičky ju neudržia. Ono sa povie, kľudový režim...  Za týždeň Fannynke vyberú stehy a začne obdobie rekonvalescencie. Zdá sa, že všetko zlé sa končí a onedlho budeme na to, čo sme prežili, na Fannynkine boľavé nožičky už len spomínať...

01.10.2009 - Bol to dnes pre nás veľmi dlhý a ťažký deň. Dlho sme dúfali, že sa Fannynke podarí vyhnúť druhej operácii nožičky. Žiaľ, posledný mesiac ukázal, že je nevyhnutná. Fanny totiž krívala zo dňa na deň viac. Po predchádzajúcich vyšetreniach jej MVDr. Franka dnes operoval aj druhú nožičku. Nebolo to vôbec jednoduché, nakoľko Fannynka si návštevu kliniky spája s bolesťou po prvej operácii a jej strach po príchode na kliniku bol obrovský. Zúfalo sa bránila a triasla sa od strachu až kým nezaspala. Tá hodina a pol, kým trvala operácia, bola najdlhšia akú pamätám. Máme to však šťastlivo za sebou a veríme, že nožička sa bude hojiť rovnako dobre a rýchlo, ako tá prvá. A hlavne veríme, že podobný zážitok nás už NIKDY viac nečaká. Verím, že po vytiahnutí stehov budeme na našu kliniku chodiť už len na očkovanie. Teraz Fannynka spinká a my chodíme okolo nej po špičkách, aby sme ju nezobudili. Dúfame, že bude spať čo najdlhšie, aby prespala najväčšiu bolesť.  Ďakujeme našim kamarátom, ktorí na nás mysleli a držali nám palčeky aj labky.

 

12.09.2009 - Dnes sme ráno vstávali veľmi skoro a panička ma vôbec nemusela budiť. Vedela som, že ideme na výlet k našej kamarátke bruuk, k Elinke a Ennynke. Vyskočila som z peliešku a aj pri česaní som bola trpezlivá. Celou cestou som nedočkavo pozerala z okna, či ideme správne. Ani som sa nenazdala a boli sme na mieste. Na parkovisku pred barakom nás čakali všetky tri naše kamošky. Rýchlo sme sa zvítali a potom už prišli na rad hry a hračky. Paničky si porozprávali všetky novinky a nevyhli sme sa skúšaniu nových mašličiek, svetríkov a oblečkov.  Foťáky len tak blýskali ale hrať sa na modelky nás dlho nebavilo. Lepšie bolo, keď sme sa naháňali po byte a schovávali sa jedna druhej :o) Samozrejme nechýbali ani maškrtky a darčeky. Najväčšiu radosť som mala z veľkej plyšovej myšky, od ktorej som sa ani pohnúť nechcela. Bude mi dlho pripomínať krásny deň s mojimi kamarátkami a varovať ma keď spinkám. A ešte vám prezradím, že nabudúce sa stretneme u nás, v Trnave. Ak chcete vidieť, ako sme deň u našich kamarátok strávili, pozrite si naše fotečky. Domov sme prišli unavení, ale spokojní. Výlet sa nám vydaril a dlho naň budeme spomínať. Škoda len, že Elinka s Ennynkou so svojou paničkou bývajú tak ďaleko...

     
15.08.2009
- Na dnešný deň som sa dlho tešila. V Bratislave bola totiž medzinárodná výstava psov  Duodanube, a to znamenalo stretnutie so všetkými našimi kamarátmi. Museli sme im predsa ísť držať palce. Hneď ráno sme sadli do auta a išlo sa. Na mieste nás privítal štekot psov všetkých veľkostí. Rýchlo sme pohľadali tú správnu halu a výstavný kruh v ktorom sa posudzovali jorkšírsky teriéri. No a tam, na každom kroku naši kamaráti. Niektorí sa už svedomito pripravovali na posudzovanie - náš Sejko, Kami, Endy - ale väčšina, tak ako my, dnes prišla len držať palčeky a porozprávať sa o tom čo má kto nové. Obdivovala som všetkých psíkov a ich páničkov, ktorí sa výstavy zúčastnili. Keby som ocenenia dávala ja, dostali by ich asi všetci. Zvlášť tí, ktorí mali na tejto výstave svoju premiéru by si to zaslúžili. Najväčšiu radosť som mala zo "stretka" s kamarátmi ktorí prišli povzbudzovať. A bola ich tam riadna kopa. Hugo, Mercy, Cindy, Anabel, Nelinka, ich paničky a kamarátky Danka, Aďka a ešte kopa ďalších.  Paničky využili možnosť nakúpiť pre nás v stánkoch maškrtky, hračky, kozmetiku a všetko, čo potrebujeme. Škoda len, že náš foťák odmietol práve dnes poslušnosť a ja vám nemôžem ukázať všetko, čo som videla.  

17.07.2009 - Je tu leto a začalo obdobie prázdnin a dovoleniek. To znamená, že aj náš počítač bude väčšinou opustený čakať na daždivé dni. U nás leto asi veľa noviniek neprinesie, lebo celú dovolenku strávime na našej záhradke. Oproti minulému roku sú tam dosť veľké zmeny. Pribudol malý bazénik, v ktorom sa môžeme ochladiť keď mi je horko (a aby som neskákala do jazierka). Alebo sa môžem hrať, či odpočívať v chládku pod stromčekmi, ktoré za rok poriadne narástli. Kamarátov tam síce veľa nemám, no čivavka Kelly je tam tiež skoro každý deň a sa potom naháňame a hráme spolu celý deň. Okrem toho rada "pomáham" paničke pri oberaní ovocia a zeleniny. Po takej pomoci si treba dobre odpočinúť, lebo s plným bruškom sa toho nedá veľa robiť. Na záhradke je proste super!!! Ako si na záhradke dovolenkujem si môžete pozrieť na mojich fotečkách.
Všetkým vám, naši kamaráti, prajem krásnu dovolenku, alebo veselé prázdniny, veľa pekných slnečných dní a  veselých zážitkov, nech budete na dovolenke alebo na prázdninách ďaleko vo svete, na záhradke, alebo doma.

13.06.2009 - Na dnešný deň som sa už dĺĺĺho tešila a konečne som sa dočkala. Panička mi totiž prezradila, že budem mať veľký sviatok - prvé narodeniny. Už včera som niečo tušila, keď som videla čo všetko sa chystá... No a dnes ráno, keď sme sa chystali na záhradku, panička vytiahla z chladničky tortu. Jupííí!!! Mám narodeniny!!! Na záhradke sme zapálili sviečku na torte a po povinnom fotení sme ju hneď aj ochutnali. Mňam, s ryžou a kuriatkom! Takú mám najradšej! Už od rána som sa stále obzerala po nejakých hračkách, či maškrtkách. Ale veru som sa nedočkala. Dostala som síce nové loptičky a žuvaciu kostičku. To však nič nebolo s tým, čo ma poobede čakalo doma: Moji milovaní plyšáci, zajko a kačička, žuvacie tyčinky a topánočka, maškrtky, mašličky, šatečky a samozrejme ešte torta. Jediné, čo sa mi nepáčilo z celého dňa bolo to večné fotenie. No ale čo by som pre moju paničku neurobila ?! Celú moju oslavu si môžete pozrieť aj na  fotkách z  narodenín :o) Oslavovala som doma aj na záhradke. Určite bude aj video. Asi paničku dobre poslúcham, keď som dostala toľko darčekov... Hoci, musím sa priznať, že občas zle počujem, keď mám niečo urobiť. A ešte chcem poďakovať všetkým mojim kamarátkam a kamarátom, ktorí si na mňa spomenuli a poslali mi prianičká, alebo mi napísali do návštevnej knihy. Ďakujem. Boli to senzačné narodeniny.  Zajtra by mohli byť zasa... 

26.05.2009 - Toto je náš posledný pooperačný zápis v denníčku: Ráno sme išli na kliniku na kontrolu a vytiahnuť stehy. Fannynka sa už v aute triasla, ako osika a keď sme vošli do budovy, jej strach dosiahol vrchol. Našťastie sme nemuseli čakať. Kým našej princezničke dávali dolu obväzy ešte som ju vládala udržať, ale keď prišlo na vyťahovanie stehov, musel nám pomôcť aj náš pániček. Obidvaja sme držali to malé telíčko a nehanbím sa povedať, že som mala rovnaký strach, ako Fannynka. Dnešný zápis bude bez fotky. Pohľad na pooperačnú ranu, aj na Fanny s ochranným límcom, ktorý sme jej museli dať, aby si ranu nevylizovala a nehrýzla je príliš smutný.  Od príchodu z kliniky Fannynka leží pri mne a túli sa. Nezaujímajú ju ani nové hračky a maškrtky. Verím však, že od zajtra sa jej stav bude už len zlepšovať a podarí sa jej na nepríjemný a bolestný zážitok rýchlo zabudnúť. Iste to všetko zvládne a rýchlo sa znova naučí behať po všetkých štyroch labkách. Je to predsa naša šikulka!  Pridali sme na stránku nové video, ako naša Fannynka behala s boľavou nožičkou.


22.05.2009 - Deviaty deň od operácie. Boli to dlhé dni a ešte dlhšie noci... Fannynka už pekne behá po byte aj po vonku. Musí byť neustále na vodítku, nakoľko má predpísaný kľudový režim, čo jej však nič nehovorí.  Operovanú nôžku vôbec nepoužíva, no aj na troch je schopná dosahovať úcty hodnú rýchlosť. Jediná možnosť, ako ju v klude udržať je nosiť ju na rukách, alebo zavrieť do ohrádky. Tam sa však tvári maximálne urazene a považuje to za trest.  Ešte šťastie, že už v utorok jej vyberú stehy. Aj potom aspoň 5 týždňov musíme byť ešte veľmi opatrní a nezaťažovať operovanú nožičku. Verím však, že ju čoskoro začne pri chôdzi používať. A ešte sa chceme pochváliť: V týždni náš maródik dostal prekrásny darček od Marianky s Guccinkom a Diorkom, za ktorý pekne ďakujeme. Veď pozrite sami! V ružovom župančeku vyzerá Fannynka ako sladký cukríček :o) Ešte je síce ubolená, ale tuším, že už začína myslieť na parádu.


18.05.2009 - Dnes sme sa s Fannynkou išli ukázať pánovi doktorovi. Je piaty deň po operácii a myslím, že to najhoršie máme za sebou. Pán doktor Fanny vyšetril, pozrel ako sa rana hojí a odporučil prestať užívať tabletky proti bolesti. Poslednú noc už celú kludne prespala, tak snáď to už bude zo dňa na deň lepšie. Okrem pochvaly sme si dnes samozrejme z veteriny priniesli aj maškrtky a novú plyšovú hračku - macíka. Určite si ju Fannynka za všetko, čo si vytrpela zaslúži. Pri príchode na kliniku si Fanny asi spomenula na svoj bolestivý zážitok, celá sa triasla od strachu. Budúci utorok jej budú vyberať stehy, tak vám určite zasa napíšeme, ako sme to zvládli. Potom nás ešte čaká 5 - 6 týždňov kľudový režim a prvá nožička by mala byť v poriadku.


16.05.2009 - Bol veľký omyl myslieť, že tá dnešná noc bude pokojnejšia, ako predošlá. Fanny mala bolesti a celú noc kňučala. Nad ránom som jej musela dať tabletku od bolesti, aby sme sa obidve aspoň trochu vyspali. Za to keď sme vstali, ako by ju niekto bol vymenil. Pekne sa najedla, neprotestovala pri česaní a na záhradke po nesmelých pokusoch zvládla chôdzu po troch labkách. Zatiaľ je to vždy len zopár krokov, ale doma sa už sama premiestni k miske s vodou, do peliešku, alebo z jednej izby do druhej, nečaká, kým ju tam prenesiem.  No a hlavne, už sa nebojí bolesti, keď ju chcem zobrať na ruky. V pondelok nás čaká kontrola na klinike. Keď to takto bude pokračovať,verím, že pán doktor bude s nami spokojný. Určite sa vám prídeme pochváliť.


15.05.2009 - Nie nadarmo sa Fannynka volá Fanta-Stick. Ona je skutočne fantastická! Včera popoludní som do nej dostala vodu len pomocou injekčnej striekačky. Ešte večer však začala piť sama a spapala aj ryžu s kuriatkom. Vôbec jej nevadilo, že sa pritom nemôže postaviť. Noc sme mali dosť nepokojnú. Pri každom pokuse o pohyb sa ohlásila bolesť, aj Fannynka. Verím, však, že tá dnešná už bude o trochu pokojnejšia. Ráno sa Fanny sama postavila a keď som ju preniesla na plienku cikala. Takže pomaly ale isto robíme pokroky. Poobede spravila prvé dva vrávoravé  kroky. Okrem antibiotík berie aj lieky od bolesti, takže skoro polovicu dňa Fanny prespí. No aj v spánku stále sleduje, či ju niekto "varuje". Keď odídem z miestnosti svoju nespokojnosť prejavuje vytrvalým pískaním, či kňučaním.


14.05.2009 - Dnes bol náš deň "D". Ráno už o 8.00 sme boli na našej trnavskej veterinárnej klinike. Fannynku operoval MVDr. Franka Daroslav.  Najprv ju vyšetril a vysvetlil nám postup operácie. Vo vynervovanom stave v akom som bola som to síce pochopila, ale fakt neviem jeho vysvetlenie zreprodukovať. Koho by to zaujímalo, musí si popis operácie pri luxácii pately prečítať v článku, v položke "MIX". Uvoľnil Fanny nejaký väz, či šlachu, upevnil ju dvoma klincami na správnom mieste tak, aby držala kĺb na správnom mieste - v jamke. Zrentgenoval ju, upravil polohu klincov, aby nepresahovali kosť a nespôsobovali bolesť. A potom už prišlo zašívanie - 11 stehov a preberanie z narkózy. Teraz Fannynka spinká, ale musí ju to poriadne bolieť. Keď som ju brala z auta a doma ukladala do peliešku neskutočne kňučala. Teraz už len nejako prečkať tie najväčšie bolesti, hlavne túto prvú noc.  Verím, že potom to už určite všetko pôjde k lepšiemu.
Ďakujeme všetkým našim kamarátom za to, že na nás mysleli a držali nám palčeky.


12.05.2009 - Zajtra bude 13-eho a ja budem mať jedenásť mesiacov. Tentoraz však nemáme dôvod na oslavu a aj "darček" budem celkom netradičný. Vo štvrtok 14. mája ráno, ma totiž čaká operácia. Hoci som ešte len malá, už viem, čo je bolesť. Minulý týždeň sme stretli našu kamarátku, ktorá si všimla, že si šetrím zadnú nožičku a opatrne došľapujem. Prehmatala mi kolienko a vtedy som prvý raz počula tie divné slová: Luxácia pately. Hneď sme išli na veterinárnu kliniku, kde ma pán doktor prezrel a potom ma posla na RTG. Prišiel ešte druhý pán doktor, prezreli si moje labky aj snímky. No a diagnóza znie: Obojstranná luxácia pately 3. stupňa. Odvtedy panička podchvíľou plače, bojí sa viac, ako ja a stále ma hladká. Dlho hľadala na internete čo to vlastne je, aká operácia ma čaká a čo bude po operácii. Najlepší článok na túto tému, pre nás vyhľadala "bruuk" panička našich kamarátok Elis a Enny. Pridali sme si ho aj na stránku do položky "MIX", tak keby vás táto téma zaujímala, môžete si ho prečítať. Veľmi nám pomohol denníček nášho kamaráta Juráška, kde sme sa dočítali, ako prebiehali jeho prvé dni po operácii. Jeho panička Janka nám napísala krásny, dlhý mailík, ktorý nás povzbudil a trochu ukľudnil. Moja panička sľúbila, že vám sem vždy napíše, ako sa mi darí a aké budem robiť pokroky. Tak na mňa kamaráti moji myslite a držte mi palčeky.

02.05.2009 - Dnes sa vám musím pochváliť so super zážitkom. Kamarátky na "dogfóre", ktoré. - bývajú blízko nás sa rozhodli usporiadať vo štvrtok  "stretko" v Seredi. Hoci termín nám vôbec nevyhovoval (okrem iného sme doma maľovali) aspoň na chvíľu sme do Serede išli a spoznali nové kamarátky, kamaráta a ich paničky. Prišla tam Barborenka s Miou, Ada s Anabel a fešákom Whiskey a Heidi s Lilkou. Žial, Martina a Mercy prišli až po našom odchode, no iste sa skoro zoznámime aj s nimi. Miesto stretnutia sme našli bez problémov - štyria YT so svojimi paničkami boli dobre viditeľní už zďaleka :o) Veru! Všetci okoloidúci ľudia aj psíci sa za nami obzerali. Kamaráti už na nás netrpezlivo čakali. No a ťažko povedať, či sa rýchlejšie zoznámili naše paničky, alebo ja s kamarátom  Whiskey a kamarátkami Lilkou, Miou a Anabel. Naše stretnutie nebolo posledné a na to budúce si pre stretnutie s našimi kamarátmi určite nájdeme viac času. Ešte vám prezradím, že v sobotu pôjdeme na MVP "Springduodanube" do Bratislavy a určite sa tam stretnem s ďalšími kamarátmi. Už sa na nich veľmi teším a potom vám o všetkom zasa porozprávam a pridám fotečky.

12.04.2009 - Po dlhej, predlhej zime, zo dňa na deň prišla jar a s ňou Veľká noc. Slniečko nás vylákalo na záhradku a to vám teda poviem, viac zaujímavých vecí a zábavy ako je tu, na záhradke, si ani predstaviť neviem. Každý deň objavím niečo nové a niečo nové "pomáham" urobiť. Najprv sme zasadili semienka, teraz ich polievame a okopávame. Keď už boli semienka tri dni v zemi, zopár som ich pre kontrolu vyhrabala. Nielen, že boli také isté, ako keď sme ich zasadili, ale ešte sa na mňa panička nahnevala. No povedzte! Veď ja ich zasa zahrabem! Len som chcela vedieť, koľko už narástli. Máme tu aj malé jazierko. Na jeseň, keď som prišla na záhradku po prvý raz som doňho skočila, ale teraz som už veľká a viem, že jazierko je len na okrasu. Chodievam sa doňho pozerať ako do zrkadla, predsa musím byť krásna aj na záhradke. No a našla som si tu novú kamarátku - čivavku Kelly, s ktorou sa hráme a naháňame. Zajtra budem mať už desať mesiacov. Trošku som pribrala, mám 2,20 kg. Veľmi sa teším na zajtrajšiu šibačku. Veľa kamarátov tu síce nemám, ale určite ma aspoň niekto príde vyšibať a popolievať. Aj vám všetkým prajem veselé veľkonočné sviatky a ďakujem za prianička, ktoré ste mi poslali.
Nech vám veľkonočné sviatky prinesú plný košík jarných kvetov, slniečka a pohody.
  


31.03.2009 - Až dnes sme sa dozvedeli veľmi, veľmi smutnú a bolestnú správu. Náš kamarát Reníček - Rainbow Stříbrné přáni dňa 12.3.2009 po krátkej, ale zákernej chorobe prekročil dúhový most a odišiel do psieho nebíčka. Je nám to veľmi, veľmi ľúto. Navždy ostaneš v našich srdiečkach, Reníček, budeš nám veľmi chýbať. Nikdy na teba nezabudneme, s láskou budeme spomínať.....


13.03.2009
- Zasa je piatok 13-eho a to znamená, že mám dnes deväť mesiacov. Zistila som to hneď ráno, keď mi panička namiesto česania dala novú hračku. Je to krásna plyšová kačička, ktorá aj pri tom najmenšom pohybe začne gágať :o) Jupíííí!!! To je dnes super deň!!!  Ďalšie darčeky som dostala až keď som bola napapaná a očesaná. Bol to plyšový psík maškrtky a oblečky. Ružová mikinka mi prišla od kamaráta Bobínka dokonca až z Číny. Veľkú radosť som mala aj zo želaní od mojich kamarátov a ich paničiek. Ani sa mi veriť nechce, koľkí si na mňa spomenuli. Ďakujem všetkým!!! Vlastne som už veľká, skoro dospelá slečna. Za posledný mesiac som vôbec nepribrala, mám stále 2,15 kg. No možno sa na mňa neskôr ešte niečo "prilepí".
A ešte vám prezradím malé tajomstvo. Za týždeň idem na výlet. Pôjdeme navštíviť moje internetové kamarátky Elinku a Ennynku do Třinca.  Nevideli sme sa od jesene, už sa na ne veľmi teším. No a hlavne som zvedavá koľko som narástla, či som už taká veľká, ako oni. Potom vám o mojom výlete porozprávam a môžete sa tešiť na nové fotky :o)

 
27.02.2009 - Hoci vonku vďaka snehu, ktorý za posledný týždeň napadal, to vyzerá skôr na Vianoce, ako na začiatok marca a blížiacu sa jar, určite už všetky paničky myslia na to, ako budú chodiť na jarné prechádzky. To sa potom zdá, že je odrazu na sídlisku oveľa viac psíkov, ako počas zimy :o) No a k jarným prechádzkam určite patrí aj jarná móda nielen pre paničky, ale aj pre ich štvornohých miláčikov. Pre nás s vrkočom (culíkom), okrem oblečkov patria aj mašličky. Preto sme sa rozhodli sprostredkovať vám predaj mašličiek "bruuk" na Slovensku. Nájdete ich odo dnes v našej novej položke "Mašličky" v širokom sortimente v šiestich cenových reláciach. Tak tam rýchlo nakuknite, určite si nejakú vyberiete.

16.02.2009 - Už je to tak. Je zo mňa veľká slečna. V piatok som mala osem mesiacov. Samozrejme na mňa doma nezabudli a dostala som plyšového macka a žuvacie kostičky. Myslela som, že toho bude viac, ale panička mi povedala, že ostatné darčeky dostanem až v pondelok. Prečo až v pondelok? Vtedy totiž idem na dlho očakávané trhanie mliečnych zúbkov. Panička dlho váhala a čakala, či náhodou predsa len samé nevypadnú. Ale zle sa mi papá, a tak sme dnes ráno išli na veterinárnu kliniku, kde mi pán doktor všetky neposlušné zúbky vytrhal. Bolo ich až 8. Neviem ani, či trhanie bolelo, celé som ho totiž prespala. No a keď som sa zobudila bola som u paničky na rukách a boli sme na ceste domov. Tak dúfam, že zo zúbkami mám na dlhú dobu pokoj. Každý deň, od malička, mi ich panička umýva kefkou a pastou, takže by som nemala mať problémy. Hneď keď sme prišli domov som mala veľký hlad, veď som od večera nič nedostala jesť. Všetci sa mi smiali, že som dobrý pacient. Obehla som a oňuchala všetky misky, ale žiaľ, boli prázdne. No počkajte, akou rýchlosťou z nich večer zmiznú granulky :o) Samozrejme som dostala aj bolestné, ďalšie darčeky. Najviac sa mi páči moja nová ružová postieľka, do ktorej som si hneď zaliezla aby som ju vyskúšala. Je mäkučká a teplučká. Trošku sa tam môžem schovať, ale pritom aj vidím, čo sa deje naokolo. Mala som dnes ozaj rušný deň. A teraz zaleziem do mojej novej postieľky a budem odpočívať. Ďakujem vám všetkým, kamaráti, ktorí ste mi držali palčeky na to trhanie. Asi preto ma to vôbec nebolelo.

A aby som nezabudla: Ďakujem všetkým za krásne Valentínske prianičká. Či už to boli tie, ktoré ste mi poslali mailom, alebo tie, čo ste napísali do knihy návštev. Špeciálne pre vás som zapózovala ešte na jednu fotečku.

25.01.2009 - Ráno sme si trochu privstali, lebo nás čakal výlet do Trenčína. Nebol to obyčajný výlet, lebo sa tam konala výstava psíkov. Najprv som sa nevedela rozhodnúť, ako správna baba, čo na seba, no za chvíľu sme vyštartovali. Cesta nebola dlhá. Keď sa nám podarilo zaparkovať auto čakal ma veľký šok. Všade naokolo kopa psíkov. Čo to vravím, že psíkov, boli to riadne psiská. Veď pozrite, ani neviem, či ma na fotke nájdete.  Musím však povedať, že hoci zďaleka vyzeral ten havo strašidelne, bol veľmi kamarátsky. Aspoň mi poradil, kde nájdem takých, ako som ja. A potom som už ľahko našla "našich". Boli tam moji internetoví kamaráti, ale najviac som sa tešila na moju pani chovateľku Eriku. Vystískala a vyobjímala ma, veď sme sa už dáááávno nevideli. Kým sa výstavní psíci pripravovali, my sme obehli výstavisko a nakúpili hračky a maškrtky. No a potom sme už len držali palce aj labky. A dobre sme ich držali. Všetci naši kamaráti sa krásne umiestnili a môj starší bratríček "Kami"- Campari Coctail Fortuna jorikas získal titul Junioršampióna a Klubového Junioršampióna. Vééľmi som naňho pyšná. Ak sa o výstave v Trenčíne chcete dozvedieť viac, pozrite si moje fotečky. No a ja si idem odpočinúť, bol to dnes dlhý deň.

03.01.2009 - Mám už za sebou svoje prvé Vianoce aj Silvestra. Vianoce boli lepšie, dostala som kopu nových hračiek, maškrtiek, oblečkov a iných darčekov. V celom byte voňal stromček a všelijaké dobroty. Nebolo jednoduché zistiť, ktoré darčeky sú pre mňa, ale môj noštek ma nesklamal. Musela som hneď všetky svoje balíčky rozbaliť, ochutnať a vyskúšať. Ale všetko som to zvládla. Som predsa malá šikulka :o) Keď sa na mňa nikto nepozeral chcela som ochutnať aj dobroty z vianočného stola, no panička ma prichytila a dostala som len oplátku s medom a jabĺčko. Najväčšiu radosť zo mňa mali asi na Silvestra, keď všade naokolo vybuchovali rakety a petardy. Už od obeda ma panička varovala viac, ako inokedy a večer som išla k nej do postieľky. Netrvalo dlho a zaspala som tak silno, že ma ani polnočný ohňostroj nezobudil. Takže vám toho o silvestrovských oslavách u nás doma veľa neprezradím :o) Na budúci rok na Silvestra, budem už veľká slečna, to už určite všetko neprespím! Potom sa na tie farebné svetielka, na ten ohňostroj už určite pozriem a o všetkom vám porozprávam. Na nový rok sme spomínali na všetko dobré aj zlé, čo sme v predošlom roku zažili. Všetci sa zhodli na tom, že ja som to najlepšie čo im starý rok priniesol :o)
Máme tu nový rok. Verím, že nás v ňom čaká veľa pekných a veselých zážitkov, že ho prežijeme v pohode a zdraví a do všetkých rodín prinesie samé príjemné a dobré veci. Šťastný nový rok vám a vašim rodinám prajem, kamaráti.